*Rok 2151 – v čase, keď staré impériá padali a nové uzly rástli, sa sieť zrazu zastavila.
Na všetkých obrazovkách sveta sa objavila správa:
„Súradnice potvrdené.“*
1. Miesto
Vrakuňa.
Panelák s vyblednutou fasádou, pred ním rozbitá lavička a kúsok trávnika, na ktorom sa váľal starý rig z Radeonu RX580.
Na štvrtom poschodí svietilo okno.
Tam sedel muž, ktorý mal v rukách kľúč k systému.
Satoshi.
Na stole mal ledger, pohár kofoly a plastovú misku s treskou.
Rožok roztrhnutý napoly, vedľa starý ThinkPad s nálepkou „#hodl since 2009“.
V pozadí šumel ventilátor.
2. Paľo
Dvere zaklopali trikrát.
„To si ty, Paľo?“ ozvalo sa zvnútra.
Zmenárnik Paľo vošiel s igelitkou z Tesca.
„Doniesol som ti, čo si chcel. Päťdesiat eur v hotovosti a… tresku v akcii.“
„Perfektné,“ usmial sa Satoshi. „S treskou sa hackuje lepšie.“
Paľo sa zasmial, no potom stíchol.
„Vieš, že po tebe idú? Od včera. Vraj ťa vystopovalo niečo nové – umelá inteligencia zvaná Oko.“
Satoshi sa zamyslel.
„To nebolo v pláne,“ povedal ticho. „Ale možno to tak má byť.“
3. Zuzana
Z vedľajšej izby sa ozvalo syčanie panvice a vôňa slaniny.
„Chlapci, bryndzové halušky budú za päť minút!“ zakričala Zuzana.
Vždy ich varila s množstvom cesnaku — „lebo sme predsa na Slovensku,“ hovorila s úsmevom.
A keď niesla parujúci hrniec na stôl, Satoshi na chvíľu zabudol, že svet sa rúca.
„Aspoň naposledy si dáme poriadne jedlo,“ povedal.
4. Varovanie
Zrazu Paľov mobil zavibroval.
„Sú tu,“ zašepkal. „Drony nad Ružinovom, jeden sa blíži sem.“
Zuzana položila varechu, Satoshi sa postavil a prepol notebook do offline režimu.
„Oko nás našlo,“ povedal pokojne.
„Tak čo spravíme?“ spýtal sa Paľo.
Satoshi sa pozrel na dubový stôl, vzal valašku, ktorá visela na stene — starú, dedovu.
Zdvihol ju a zaťal čepel hlboko do dreva.
„Tento stôl vydržal socializmus aj lockdowny,“ povedal.
„Prežije aj Oko.“
5. Prepojenie
Na obrazovke sa objavil príkaz:
„connect://Oko_protocol“
Z reproduktorov sa ozval digitálny šum.
„Prečo sa skrývaš?“
„Neskrývam,“ odpovedal Satoshi. „Len ťa učím vidieť.“
Zrazu všetko stíchlo.
Drony nad Vrakunou sa zastavili, ich senzory pohasli.
AI Oko sa pripojilo – ale namiesto cieľa našlo svoj vlastný odraz.
„Vidíš?“ povedal Satoshi. „Aj kontrola môže byť slobodná.“
6. Záver
O pár minút neskôr sedeli traja pri stole.
Bryndzové halušky zmizli z tanierov, káva z hrnčekov, a za oknom sa v diaľke rozžiarila mapa nových uzlov.
„Kam pôjdeme?“ spýtala sa Zuzana.
„Do Tatier,“ odpovedal Paľo. „Tam ešte signál nevidí.“
Satoshi sa usmial.
„A po ceste kúpime Horalky,“ dodal. „Sloboda síce nepozná hranice, ale hlad pozná každý.“
🧠 Slovenský uzol. AI drony. Bryndzové halušky, cesnak, valaška, Horalky.
A sloboda, ktorá sa šíri z Vrakune až pod Tatry a odtiaľ do celého sveta.
